Počas niekoľkých rokov organizovania súťaže Do práce na bicykli sme sa stretli s mnohými argumentmi, prečo sa ľuďom nedá cestovať do zamestnania na dvoch kolesách. Medzi najkontroverznejšie určite patria obštrukcie zo strany zamestnávateľov, ktorí však častokrát konajú v rozpore so Zákonníkom práce alebo dobrými mravmi.
Mnoho ľudí určite zažilo situáciu, keď sa v prípade dochádzania do práce na bicykli stretli vo svojom zamestnaní u nadriadených s nepochopením. Byť bicyklujúcim zamestnancom je totiž na Slovensku stále vnímané ako niečo neštandardné, zvláštne, dokonca odsúdeniahodné. V niektorých firmách a organizáciách však snaha zamestnávateľov o zamedzenie dochádzania do práce na bicykli prekračuje nielen hranicu dobrých mravov, ale aj pravidlá Zákonníka práce. Veľmi obľúbený argument zamestnávateľov je ten, že bicykel musíte nechať doma, lebo vo firme neexistuje miesto, kde by mohol byť odložený. Tento však po právnej stránke vôbec neobstojí. V platnom Zákonníku práce č. 311/2001, § 151 ods. 3 sa totiž píše:
„Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť podmienky, za ktorých bude zodpovedať aj za úschovu motorových vozidiel. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách.“
Zákonník teda hovorí jasne – vytvorenie priestorov na bezpečné uloženie bicykla nie je zamestnávateľovo právo, ale povinnosť.
Samostatnou kapitolou sú zákazy zo strany zamestnávateľa dochádzať do práce na bicykli z dôvodu „kazenia firemnej kultúry“ či imidžu spoločnosti. „Keď prichádzam do práce v bicyklovom oblečení, vraj kazím imidž banke. Napriek tomu som istú dobu jazdil do práce stále na dvoch kolesách a prezliekal sa každé ráno na záchode. Teda až do momentu, kým mi to vyslovene nezakázali a musel som bicykel nechať definitívne doma,“ hovorí zamestnanec jednej z veľkých slovenských bánk. Tento príbeh však nie je vôbec ojedinelý – najmä zamestnanci väčších spoločností sa s ním stretávajú pomerne často. Snaha zamedziť zamestnancovi v dochádzaní do zamestnania na bicykli sa častokrát spája s psychickým nátlakom, vyhrážaním sa odobratím prémií či dokonca ohrozením samotného pracovného miesta, keď bude pracovník „neposlušný“. Spoločnosti týmito zásahmi, paradoxne, úplne popierajú zásady spoločenskej zodpovednosti, ku ktorým sa spravidla ochotne hlásia v reklamných kampaniach. Nehovoriac o ignorácii svetových trendov, ktoré cyklistickú dopravu pri dochádzaní do práce stavajú na prvé priečky a využívajú ju ako skvelý prostriedok pozitívnej reklamy v očiach verejnosti.
Slovenská realita je však opäť niekde inde a cyklista namiesto budovania pozitívneho imidžu firmy tento imidž kazí. V prípade tohto problému však na strane cyklistov žiadny jasný zákon nestojí. Je to len v hlavách kompetentných, ktorí by si mali hodnotu „nemotorových“ zamestnancov začať vážiť a vytvoriť im všetky podmienky pre to, aby do práce dochádzali na bicykli (alebo peši) čo najčastejšie. Zdravie ľudí a životné prostredie v mestách sa im poďakujú, nehovoriac o tom, že v očiach verejnosti budú tieto firmy skutočne „in“.
Aké máte so svojimi zamestnávateľmi skúsenosti vy? Budeme radi, ak sa s nimi v diskusii podelíte.
OCI BB, mm
Foto: flickr.com
