S niektorými výčitkami sa v kampani Do práce na bicykli stretávame už od jej začiatku a každý rok nás stojí nemalé množstvo úsilia vysvetľovanie, prečo sú niektoré veci TAK, a nie INAK. Špeciálne to platí pri “súťažení” o najvyšší nájazd kilometrov v kampani. Hoci tieto čísla nezohrávajú v celkovom účtovaní kampane takmer žiadnu úlohu (na slovenskej individuálnej úrovni vôbec žiadnu), sú pre niektorých súťažiacich veľmi citlivou témou.

Pri snahe o vysvetlenie situácie, ktorej každý rok čelíme, si pomôžeme doslovnou citáciou z českej kampane Do práce na kole, ktorá pre tento ročník upravila svoje pravidlá: “V posledních letech a zejména v ročníku 2019 nás překvapilo čím dál intenzivnější soutěžení a sbírání stovek a stovek kilometrů ve výzvě, která sama o sobě žádný apel na výkonnost neobsahuje. Někteří účastníci dokonce sbírali kilometry místo své práce, jiní si stěžovali na ty, kteří jeli „do práce“ o víkendu anebo ty, kteří načítali kilometry i v autě – to vše posunulo Do práce na kole za hranice toho, jak ho chápeme. V ročníku 2020 proto chceme výzvu znovu přiblížit její původní myšlence – podpoře udržitelné mobility a navracení měst chodcům a cyklistům. V upravených pravidlech klademe větší důraz na pravidelnost, která se stává hlavní kategorií.”

Problémy “bráchov” spoza rieky Moravy kopírujú tie slovenské. Každoročné podozrenia, niekedy až neuveriteľne dlhé jazdy niektorých účastníkov, kopírovanie a zasielanie dát z trackerov, obviňovania z nečestnosti… áno, aj slovenská kampaň má svoje každoročné zvláštne tradície. Na rozdiel od českých kolegov však Do práce na bicykli s veličinou pravidelnosti ako základným prvkom hodnotenia pracuje už dlhé roky a pri každej príležitosti neváhame zopakovať, že na počte kilometrov nezáleží. Súťažiaci s najviac najazdenými kilometrami počas mesiaca tak na národnej úrovni nezíska žiadne ocenenie. Menšie ocenenie za snahu môže získať jedine na lokálnej úrovni, avšak nejde o hlavné ocenenie a ceny sú spravidla len symbolické. Lov na podvodníkov preto nemá žiadne opodstatnenie.

Iste, uvedomujeme si, že niektorých súťažiacich, ktorí pri svojom dochádzaní do práce prekonávajú desiatky kilometrov, môže toto obmedzenie mrzieť, ale pravidelnosť dochádzania do práce je skrátka neporovnateľne férovejšia – vzdialenosť medzi domom a prácou súťažiaci nenafúkne. Navyše, regulovaním “naháňania kilometrov” získavame aj ďalšiu dôležitú vec – presnejšie dáta, ktoré sa dajú následne použiť pri modelovaní dopravných zvyklostí obyvateľov mesta. Dobre zaznačená bežná cesta do práce je totiž pre tento účel vhodnejšia ako 100-kilometrová cyklotúra s úmyslom miešať karty na najvyšších priečkach “makačov”.

Na záver máme odkaz pre tých naozaj poctivých driapačov, ktorí každý rok najazdia počas súťažného mesiaca tisíce kilometrov – klobúk dole, dámy a páni, máte náš veľký obdiv, že dokážete prekonať samých seba a jazdiť tak ďaleko do práce. Veríme, že absenciu metálov pre najlepších nám prepáčite a parafrázujúc našich českých kolegov: budete nám aj naďalej pomáhať rozvíjať pôvodnú myšlienku kampane, ktorou je podpora udržateľnej mobility a navrátenia miest chodcom a cyklistov. Ďakujeme, že to s nami ťaháte! :)

ocibb, mm, as
Foto: pikist.com